Jasná komunikace s dětmi - moje dojmy z workshopu

pondelok 20. júla 2015


Už sú to takmer dva mesiace, čo sme sa zúčastnili workshopu a ja Vám dnes konečne prinášam moje dojmy a krátky článok o tom, ako to na workshope vyzeralo a čo všetko sme tam zažili. Čas, ktorý uplynul mi len potvrdzuje, že to bolo naozaj výborné rozhodnutie, zúčastniť sa a za túto príležitosť ešte raz veľmi pekne ďakujem!

Jasná komunikace nám zmenila život. Bola jedným z workshopov, ktorý priniesol očakávané aj nečakané zmeny a to nielen preto, že sme mali možnosť spoznať Devi a všetky tie úžasné mamičky a ich deti a spolu zdieľať, čo nám funguje a nefunguje v našich vzťahoch a prístupoch k deťom a potom sa s tým konfrontovať počas troch hodín hracieho priestoru.
Priniesla nám zmeny, ktoré stále prebiehajú a pochopenie, ktoré sa rozvíja a buduje, dôveru a spojenie, ktoré nabralo na intenzite a je možné ho vnímať už na diaľku.
Je to presne tak ako nám Devi sľubovala: "Očakávajte zmeny a všetko, čo je nefunkčné sa bude pomaličky vyplavovať na povrch, až kým nesplaskne ako bublina." Nejako podobne na to pripravujú aj rodičov, v slobodnej škôlke v Berlíne, kde pracovala a ja som /ako aj mnohí iní pochopila/, že vedia prečo :)

Zapisovali sme si, diskutovali, rozmýšľali...
Na úvodnej prednáške sme sa mohli dozvedieť všetky základy a inšpirácie Jasnej komunikácie a už odtiaľ som si odniesla pár tipov, ako s malinkou komunikovať, tak, aby to bolo naozaj jasné a uvedomila som si pár chýb, ktoré som poopravila a funguje to perfektne. Zistila som, že sa dá komunikovať oveľa zaujímavejšie aj s malým miminkom a to napríklad tak, ako to robí jedna mamička: so svojím asi 8 mesačným synčekom pri podávaní príkrmov uzavrela dohodu, že bude mať v rukách lyžičku a keď ju pustí, je to znamenie, že už viac nechce. A funguje to! Úžasné! Čo poviete? Mňa to teda dostalo!
Ďalším doplnkom v mojom slovníku je veta: "Ja ti to nedovolím, pretože sa bojím, že by si si mohla ublížiť." Aj keď som síce nepoužívala vety typu: "To sa nesmie." alebo "To sa nerobí..." nekomunikovala som jasne, pretože som malinkej nepovedala jasne, čo chcem alebo nechcem JA. A to je veľmi dôležité, pretože s iným človekom a za iných okolností možno by to mohlo byť dovolené a priam chcené /nemyslím tým samozrejme nebezpečné veci/.

Jasná komunikácia má pre mňa viacero úrovní, samozrejme, je postavená na tom, ako si sami dovolíme vyjadrovať svoje názory, pretože nie vždy si to každý z nás dovolí úplne naplno a môže to mať veľa dôvodov. Dôležité je tiež jasne komunikovať v správnom okamihu, kým sa situácia nedostane na úroveň, v ktorej je už veľmi obtiažne povedať jasne svoj názor tak, že tým druhému neublížime. Ďalším rozmerom je seba-dôvera a seba-vedomie, ktoré v tomto prípade znamená, ako si naozaj za svojím názorom stojím a ako som s ním v súlade, čo sa dá vycítiť, a práve deti, to vedia vycítiť naozaj skvele a preto sa niekedy môžme čudovať, prečo nám "to" nefunguje. Deti dokážu našu neistotu a pochybnosti vycítiť a priamo nám to odzkadľujú. My dospelí to už ale nevieme niekedy len tak ľahko rozpoznať a často si sami neuvedomujeme, čo sa skrýva za naším správaním a slovami, občas na to potrebujeme čas, kým to naozaj pochopíme, pretože sme sa to tak trochu odnaučili tým, ako sme doteraz žili alebo "museli" žiť a s akými rolami sme sa za tie roky identifikovali a aké názory prijali, aj keď na určitej úrovni s nami vôbec nerezonujú, len si to myslíme, pretože sme si na to zvykli...
Rovnako tak, je Jasná komunikácia aj o určení si hraníc, a to je ďalší bod, kde mnoho nás zlyháva, pretože okolnosti a naša energia sa menia a my sa občas radšej prispôsobíme a niekedy ideme sami "proti sebe", pretože je to pohodlnejšie a jednoduchšie, ako vytrvať a mať presne ohraničený priestor a pravidlá.
Jasná komunikácia pre mňa tiež znamená byť prítomná a plne vedomá, a to je pre našu generáciu /a nielen tú/ niekedy naozaj veľký oriešok, pretože okrem našich myšlienok na rôzne povinnosti či situácie /cestovanie v meste a podobné "stresové" záležitosti/ sme vystavení rôznym rozptýleniam, ktoré má na starosti internet, telefón a podobné "novodobé hračky pre dospelých /a bohužiaľ nielen tých/."
Jasná komunikácia a celý takýto prístup sa tak stáva pre nás výzvou ako ju preniesť do života a plynúť v súlade s nami samými, našim deťom ukazovať správny a jasný smer a príklad. No neľakajte sa, je to možné a nakoniec možno oveľa ľahšie ako sme si predstavovali :)

A teraz späť k workshopu:

Hrací priestor sme absolvovali celkom trikrát a bola to hodina, kedy sme vstúpili do miestnosti, ktorá bola predpripravená /nachádzali sa v nej rozmiestnené rôzne hračky/ a naše deti sa v nej mali možnosť hrať. My mamičky sme sedeli alebo ležali okolo priestoru a pozorovali, boli sme plne prítomné a nezasahovali sme do diania. Jediným, kto mal sprevádzať deti pri hre a zasiahnuť v prípade nejakej nezhody, či ukázať a upozorniť na možnosť hrania v priestore, bola Devi.


Na prvom hracom priestore som zažila šok :) Z mojej kľudnej malinkej sa tam vykľula malá kričiaca bytosť, ktorá sa preháňala po miestnosti a viac menej ako jediná bola akčná. Bola to pre mňa sila a musím priznať, že som bola trochu zahanbená a nesvoja. V tej dobe sme ale doma riešili záležitosti, z ktorých sa možno potrebovala takto vykričať a ukázať mi, že by som sa mohla aj ja :) Bola to ale sila.
Každá z mamičiek počas hracieho priestoru takto zažívala šok, z jedného živého dieťaťa sa zrazu stalo úplne kľudné alebo naopak, iné sa takmer vôbec do hrania nezapájalo a užívalo si prítomnosť mamičky, pretože doma sa o ňu musí deliť s bračekom a podobne....
Pre každú z nás, ktorá sme sa zúčastnili to bola veľká škola. Naučili sme sa komunikovať a prezradili si navzájom rôzne tipy, ktoré na naše detičky platia, zamysleli sme sa nad našimi životmi a spôsobmi ako sa veľakrát sami obmedzujeme a naše deti sa len proti tomu búria, pretože chcú byť toho súčasťou, no my ich alebo seba chceme ušetriť niečoho neželaného. No to je život, a predtým sa netreba brániť ale plynúť s ním a prijímať ho, len vtedy môže nastať harmónia. A ak my sami budeme vytvárať tlak a stres, čo sa naučia z toho naše deti?

Aj keď ešte nenastal u nás doma úplne ideálny stav, aký by som rada prijímala, vďaka týmto spoločným hodinám a diskusiám som prišla k mnohým uvedomeniam a viem, že sa mám ešte čo učiť. Jasná komunikácia mi pomohla a podala pomocnú ruku a ja s ňou kráčam ďalej.


V nasledujúcom článku o nej Vám prinesiem rozhovor s Devi a pár praktických tipov, ktoré môžete pri komunikácii s Vaším dieťatkom používať aj Vy a ktoré zaručene fungujú.

PS: Ďalší termín workshopu bude 19.11.2015 v A centre, podrobnosti nájdete TU.
Facebook Pinterest Twitter Google +1
Čo Vás ešte zaujíma: Plugin for WordPress, Blogger...