 |
| zdroj |
Minulý piatok tieto slová nabrali na váhe... a z kľudného života, ktorý sme predtým viedli sa razom stala nočná mora...Pôvodne som sa chystala liečiť a mali sme mať pohodový piatok, no všetko sa zmenilo ráno okolo desiatej, kedy som sa rozhodla si urobiť kávu a "konečne začať niečo robiť," aby som mohla potom aj oddychovať...
Nestihla som si nanešťastie ani doliať mlieko a malinká si poloplný hrnček stiahla na seba z linky, kde som ho mala položený, kým ja som si odbehla do kúpeľne vypľuť hlien, odkiaľ som počula divný zvuk a krik... a potom už to bolo všetko také rýchle a dramatické, že ten, kto to zažil, vie, že je to...
Hneď ako som dobehla späť do kuchane rýchlo som ju vzala na ruky a utekala späť do kúpeľne a začala som ju rukami oplachovať studenou vodou, potom namočila malý uterák a prikladala jej ho k tvári, pritom sme obe kričali a triasli sa z šoku a od bolesti....volala som popritom Ockovi, nech beží domov, no nedovolala sa /vďaka secure workspace!/ potom som volala záchranku a zas bežala spať do kúpeľne sprchovať studenou sprchou, popritom kričala do telefónu našu adresu asi trikrát na celý barák a do toho rýchlo predýchavala a upokojovala malinkú a seba /ak sa to dá nazvať upokojovaním/ pri tom šialenstve, ktoré sa u nás odohrávalo...
Bol to moment, ktorý okamžite zmenil náš život. Ešte teraz mi pri tom bije srdce ako divé a s odstupom týždňa to už dokážem celé "vyrozprávať" aj bez stekajúcich sĺz.
Po príchode záchranky, dostala malinká injekciu na ukľudnenie a ja "šlehu" do tváre od záchranárky, ktorá s kľudným srdcom po zadaní pár otázok, ak by som náhodou nevedela, vyniesla ortieľ:"jednoznačná chyba matky," po ktorom som sa už naozaj fakt skoro zložila...
Preto, ak sa Vám niečo podobné stane /čo verím, že ANI NÁHODOU! no človek nikdy nevie,,,/ buďte pripravené, že Vás budú odsudzovať všetci, čo Vás majú zachrániť /o tom som sa neskôr presvedčila aj v nemocnici,no poďme po poriadku/.
Nasledovalo rýchle podanie prvej pomoci malinkej a moje prezlečenie do suchých šiat, keďže som bola tiež celá mokrá od sprchovania malinkej, ktorú som musela pevne držať a pritískala som si ju k sebe, aby som ju mohla ovlažovať a chladiť zasiahnuté miesta studenou vodou. Prezliekla som sa chrbtom k záchranárom a hodila na seba prvé, čo som našla, rýchlo som pozbierala pár vecí aj pre ňu a zabalila ju do uteráku a dala jej teplý flaušový kabátik na zapínanie a teplé ponožky. nasledovala cesta v sanitke na nosítku s malou na sebe, zakryté v deke, s húkajúcou sirénou nad hlavou a balansovaním a zapieraním nôh o nosítko, aby som zabránila veľkým otrasom... Hlavou sa mi prehrávalo množstvo myšlienok /ako sa to mohlo stať? prečo som ten pohár nedala ešte ďalej? naozaj bol tak na kraji? prečo som si nenaliala hneď do pohára aj studené mlieko z chladničky, keď mi to pri zalievaní napadlo?..../a stále som predýchavala ten šok a pozerala sa v intervaloch na malinkú, či je to naozaj pravda a nie len zlý sen... Do toho som dostávala od záchranára ďalšie "potrebné" otázky ako adresa trvalého bydliska, rodné číslo a pod. a popri tom som sa ho pýtala ja, že čo sa teraz bude diať a čo bude nasledovať... Potom ako som zistila, že nič presvedčivejšie ako to, že sme na ceste na najlepšiu kliniku na popáleniny /Vinohradská nemocnica/ nedostanem som prestala a modlila sa radšej a prosila o pomoc a snažila sa držať pri zmysloch.
Po pár minútach, ktoré mi ale pripadali ako hodiny sme sa dostali na kliniku, preleteli sme vstupnými dverami a vošla som s malou na rukách do ambulancie pohotovosti, znovu začal kolotoč otázok, prečo, ako, čo, trvalý pobyt, rodné číslo... oholili ju vybíjajúcim sa strojčekom, ktorý ledva šiel a odniesli na ošetrenie, obviazali hlavu, umiestnili na jednotku intenzivní péče, kde jej priviazali ruky a nohy o železnú postieľku a pripojili ju na všetky potrebné hadičky a monitory.
Zatiaľ prišiel Ocko a nám nedovolili pri tom byť...
Vďaka Bohu mám partnera, ktorý je úžasný a v tých najťažších chvíľach sa môžem na neho spoľahnúť a môžem sa o neho oprieť a viem, že mi nebude prilievať "olej do ohňa." Takže som sa oprela, vyplakala, všetko mu povedala a on si ma vypočul, pohladil a upokojil so slovami, že všetko bude v poriadku, presne tak, ako to hovorím a hovorila som ja našej malinkej.
Nasledoval jednodenný pobyt na oddelení popálenín, intenzivní péče a potom nás presunuli na popáleniny, normálne oddelenie pre matky s deťmi, kde sme vydržali až tri noci a nakoniec po podpísaní reversu sme s malinkou konečne od utorka doma.
Bola to naozaj zaujímavá skúsenosť a obohatilo ma to o mnoho dojmov. Vďaka tejto nepríjemnej a jednej z najnáročnejších chvíľ v našich životoch som si uvedomila, aký obrovský dar je byť so svojou rodinou doma a užívať si v plnom zdraví spoločné momenty.
Mala popáleniny I. a II. stupňa, ktoré zasiahli našťastie len 4% jej telíčka, a to konkrétne na pravej strane tváre, na líci, nose, čele a temene hlavy a časti ucha. Od utorka jej doma na prístupné časti tváričky a nosa, / od včera po prvom preveze aj uška/ natierame Konopnú masť Carun a výsledky sú ohromujúce! Sfarbenie od silnej ružovej až bordovej slabne a líčko má opäť takmer identickú farbu ako to druhé zdravé a všetko sa krásne hojí. Chrastičky pomaly schádzajú a už teraz vieme, že naša malinká bude vyzerať tak ako predtým, bez akýchkoľvek následkov. Mastička, okrem toho, že je určená na popáleniny, má protizápalový, antimikrobiálny a analgetický účinok a zabraňuje vysúšaniu pleti. Na spáleniny a popáleniny má urýchlený hojivý účinok. Takže odporúčame všetkými dvadsiatimi! Môžete si ju objednať cez internet alebo v Prahe kúpiť na Václavskom námestí v Konopnej lekárni. 
Popáleniny u detí sú jedným z najčastejších úrazov a sama som o tejto skutočnosti nevedela a ani ma to nenapadlo nejak ju rozoberať. Po osobnom zážitku s touto záležitosťou u nás doma a s pobytom v nemocnici sa s Vami o tútu nepríjemnú skúsenosť chcem podeliť a dať Vám pár tipov, aby ste to aj v takýchto ťažkých momentoch mohli zvládnuť ľahšie a boli pripravené na to, čo sa ešte môže stať.
V nasledujúcom článku Vám prinesiem pár praktických rád ako sa nezblázniť s dieťatkom
pri pobyte v nemocnici a na čo byť pripravení.
PS: Dnes som bola prvýkrát vonku, na "prechádzke" v obchode a keď som videla tie krásne zdravé detičky v kočíkoch, tak ako chodíme s malinkou aj my, mala som chuť hovoriť každej mamičke, nech si dáva ešte väčší pozor.
Mamičky, dávajte si ho prosím a hlavne počúvajte. Rady, čo máte robiť Vám často prichádzajú v podobe Vašich myšlienok! Keby som sama poslúchla tú, čo mi prišla pri zalievaní horúcou vodou a zaliala si kávu hneď tým studeným mliekom, pokračovali by sme v našom pokojnom živote... No zas, všetko má svoj význam a prospech... aj keď ho nemusíme hneď vidieť ;)
Prajem Vám krásny pohodový víkend v kruhu Vašich najblišších a najmilších :)
|
