Aktivity so 7. mesačným dieťatkom

Pri hľadaní inšpirácie na tie správne aktivity s malinkou som narazila aj na tieto skvelé tipy.

Možno sa hodia aj Vám ;)

Presne dnes, som MAMOU už rovných

!!!

Základné charakteristické znaky vývinu dieťaťa v 2. polovici roku života

• dieťa sa má naučiť liezť, postaviť sa na nôžky, stáť, chodiť a rôznym spôsobom zdolávať ľahšie prekážky. Toto všetko je spojené s veľkým výdajom energie. Dieťa nacvičuje každú pohybovú schopnosť s veľkým záujmom a nasadením a horlivosťou a preto sa často fyzicky veľmi vyčerpá. Zameriavame sa skôr na to, aby sa dieťa pohybovalo viac spontánne bez nášho priameho podnecovania.

• ďalším rysom je dokonalejšia súhra a ucelenosť pohybov celého tela – správanie aj aktivity dieťaťa dostávajú ucelenejší charakter. Preto, aby sa dieťa naučilo liezť, stáť a chodiť musí spojiť a uskutočniť potrebné pohyby, ktoré pozná a vie urobiť jednotlivo, súčasne alebo v správnom slede za sebou.

Cvičenia na rozvíjanie hrubej motoriky:

Nácvik lezenia:

Prípravné cvičenia – ich účelom je posilniť paže, aby sa na nich dieťa unieslo a tiež posilniť brušné svalstvo, aby dieťa dokázalo pritiahnuť kolienka pod bruško. Hlavným princípom týchto cvikov je to, že ocko alebo mama fungujú ako živá, ale bezpečná prekážka – položia dieťa na seba a potom ho lákajú, aby z tejto polohy prešlo na inú a chytilo si hračku. Dieťa sa snaží na ležiaceho otca vyliezť alebo z neho zliezť a pritom sa vzpiera nohami aj rukami, pohybuje trupom. Teplé ľudské telo vyvoláva intenzívnejšie pohyby a podporuje pohyb dieťatka viac ako napr. tvrdý stôl.

1. cvik: Ručkovanie cez ocka

Ocko si ľahne na zem na chrbát a dieťa si položí na bok tak, aby kľačalo na zemi a opieralo sa rukami o  jeho bruško. Na druhú stranu položí hračku. Dieťa sa snaží dostať sa k hračke a nohami sa odstrkuje. Ocko mu môže pomôcť tak, že nastaví nôžkam dieťaťa svoju dlaň.

2. cvik: Lezenie v závese

Zložíme plienku tak, aby nám vznikol širší pás, ktorý dieťaťu dáme okolo hrudníka a oba konce chytíme pri jeho chrbte. Dieťa položíme na bruško a pomocou pásu nadvidneme jeho hrudník asi o 10 – 15 cm – tým mu uľahčíme pritiahnutie nožičiek pod bruško. Dieťa sa dá na všetky štyri, začne sa odrážať rukami a nohami a posúvať sa dopredu k hračke, ktorú pred neho postavíme.

/Toto sa mi zdá trošku zvláštne cvičenie a určite ak ho budeme robiť, budem si dávať veľký pozor, aby bola malinká v pohode, aj keď ho docvičíme. Skúšali ste to niekedy alebo niečo podobné?/

Nácvik posadenia sa.

Dôležité upozornenie – dieťa učíme posadiť sa – nie sedieť.

3. cvik: Posadenie sa pomocou krúžkov

Krúžky podržíme pred dieťaťom takmer nehybne, čakáme a povzbudzujeme dieťa, aby sa samé chytilo a len minimále mu pomáhame, aby sa pomocou krúžkov pritiahlo do sedu takmer samé.

4. cvik: Posadenie sa na naklonenej rovine

Sadneme si na gauč alebo na zem, zakloníme sa a oprieme sa lakťami o zem – dieťa čiastočne sedí na našich stehnách, čiastočne leží chrbtom na našom bruchu. Pred dieťa zavesíme alebo podržíme plienku – ak sa dieťa chytí plienky, ktorá nad ním visí ľahko sa posadí.

Odporúčanie: Dieťatko, ktoré sa samé neposadí nenechávame sedieť dlho! To však neznamená, že si ho nemôžeme niekoľkokrát denne posadiť na kolená, nakŕmiť ho takto, pohrať sa s ním a podobne. Dieťa sa však musí opierať o náruč a brucho mamy a skôr na mame ležať ako jej sedieť na kolenách. Okrem toho by mala mama alebo ocko dieťa pridržiavať pod pazuchami, tak, aby dieťa sedelo rovno a chrbtica bola pri tom zaťažená minimálne.

Odlišný charakter má posadzovanie 4. – 7. mesačných detí do rohu postieľky a podopieranie ich vankúšmi alebo perinkami, aby nespadli. Toto pasívne posadzovanie a pasívne udržiavanie dieťaťa v sede nesie v sebe nebezpečenstvo návyku na nesprávne sedenie, pretože dieťa nemá ešte dostatok sily na udržanie chrbtice v správnej polohe!

Cvičenia na rozvíjanie jemnej motoriky

5. cvik: Uchopovanie predmetov rôznej veľkosti, tvarov a v rôznej polohe

Často podávame dieťaťu predmety zvláštnych tvarov, s ktorými má menej skúsenosti a ktoré nie je možné uchopiť akokoľvek – napr. veľký balón, ktorý možno chytiť len oboma rukami, menšie kocky, ktoré môže chytiť dve do jednej ruky a podobne. Dieťa sa musí naučiť odhadnúť veľkosť, tvar a polohu predmetu a podľa toho upraviť ruku, keď ju k predmetu približuje. Prispôsobovanie ruky pred úchopom možno precvičovať podávaním podlhovastých alebo plochých predmetov – varešky, pokrievky, atď. v rôznej polohe – dieťa musí úplne inak otočiť ruku ak mu podávame varešku vodorovne, zvislo či naprieč.

6. cvik: Uchopovanie predmetov v pohybe

Podáme dieťaťu nejaký lákavý predmet, ale potom akoby zo žartu pohybujeme premetom pomaly sem a tam, aby dieťa ešte stačilo predmet v pohybe uchopiť. Postupne môžeme rýchlosť a rozsah pohybu zväčšovať a tým úlohu postupne sťažiť.

7. cvik: Uchopovanie predmetov v rôznych nádobách

Pred dieťa dáme predmet, ktorý chce do nádoby vhodiť a potom ho vyzveme, aby si ho vzalo. Začíname s nádobami s veľkým otvorom a postupne prechádzame stále k menším nádobám s menšími otvormi. Postupne ponúkame dieťaťu nádoby v rôznej polohe – napr. otvorom smerom k nemu, otvorom hore, dole, atď. Práve tieto cviky rozvíjajú u dieťaťa jeho priestorovú a tvarovú predstavivosť a myslenie.

Toto cvičenie mi príde, že je už pre staršie detičky, no skúsim a uvidíme, možno je to len odhad začiatočníčky a na konci siedmeho mesiaca už bude malinká majster vo vyberaní a vhadzovaní ;)

Sebaobslužné pohyby

Na začiatku 7. mesiaca je dieťa schopné vykonať jednoduché manipulácie, ktorými uspokojuje svoje potreby alebo sa na ich uspokojenie pripravuje.

8. cvik: Chytenie fľašky a vedenie k ústam

Ak sme v predchádzajúcich mesiacoch dávali dieťaťu do ručičky fľašu tak v 7. mesiaci už ju dokáže uchopiť samé – keď mu ju ponúkneme – a vedie si ju smerom k ústam. Koncom 7. – začiatkom 8. mesiaca si dieťa vie podržať fľašu pri pití už samé.

Tak na toto sa teším :) Veľmi sa mi páčilo, keď som videla moju malinkú neter ako si krásne drží fľašu a pije čajík sama, bola pri tom úžasná!

9. cvik: Podávanie lyžičky k ústam

Ak dáme dieťaťu do ruky lyžičku tak v 7. – 8. mesiaci si ju dáva do úst samo. Pred kúpaním môžeme dieťaťu dať na lyžičku nejakú kašu, ktorá sa na nej udrží – dieťa si ju samé dá do pusy a olíže ju. Po týchto pokusoch však musíme dieťa obvykle okúpať, pretože kašu má všade – kým sa trafí presne do úst :)

Pohyby na slovnú výzvu:

10. cvik: Ťapi – ťapi .....

Keď dieťa začne rozumieť slovám začíname  s ním precvičovať rôzne pohyby na slovné výzvy. Napr. zoberieme dieťa za ručičky, tlieskame s nim a pritom hovoríme riekanku

• Ťap, ťap, ťapušky,
  išli mačky na hrušky,
  podriapali kožúšky,
  povešali na vráta,
  popadali do blata,
  príde kocúr, zapláta.

Keď hru s dieťaťom niekoľkokrát opakujeme, začne dieťa na výzvu: „Urob ťapi, ťapi ...“ samé aktívne tlieskať ručičkami. Podobne nacvičujeme aj iné pohyby na slovnú výzvu. Napr. „Ukáž aký si vysoký. Alebo Aký vysoký vyrastieš?“ a ukazuje rukami smerom hore. Alebo „Urob pá-pá“ a zamávame ručičkou dieťatka.

Hra dieťaťa

Rodičia by mali dať dieťaťu, čo najviac možností a čo najčastejšie možnosť, aby sa hralo samé. Veľmi skoro sa tak presvedčia, že dieťa vykonáva spontánne mnoho činností, ku ktorým nebolo vedené, ale väčšina z nich je pre dieťa a jeho vývin veľmi užitočná.

Dbáme na to, aby predmety, ktoré dávame dieťatku k dispozícii neohrozovali jeho zdravie a bezpečnosť, neboli ostré, krehké, jedovaté a malé.

Rovnako aj priestor v ktorom sa dieťa hrá má byť bezpečný – bez ostrých hrán, rohov, horúcich, či ľadových predmetov.

Je potrebné skôr nežiaducim činnostiam dieťaťa predchádzať ako ich zakazovať, lebo vo výchove má prevládať podnecovanie, povzbudzovanie, pochvala a zákazy, vyhrážky a tresty, ktoré narušujú vzťah medzi dieťaťom a rodičom majú byť používané VÝNIMOČNE.

Myslím však, že tieto posledné tri odstavce sú nám, mamám jasné ;)

Takže, šup šup, aktívne sa hrať :)

Zdroj článku